Baranko Dávid Mgr. – Centrum vedecko-technických informácii SR
V roku 2025 sa používatelia verejných knižníc môžu tešiť na nové inovatívne služby a aktivity. V 50 verejných knižniciach po celom Slovensku vzniknú SmartLaby – inovatívne priestory podporujúce kreativitu, digitálnu gramotnosť či manuálne zručnosti. Čo presne je SmartLab a prečo bude súčasťou knižníc? To a oveľa viac sa dozviete na prednáške, na ktorej predstavíme aj zážitkové STEAM vzdelávanie, priblížime prepojenie umenia s vedou a technikou, a ukážeme, aký veľký potenciál majú knižnice na podporu vedy, výskumu a inovácií.
Fázik Jakub, PhDr., PhD. – Centrum vedecko-technických informácii SR
Príspevok prezentuje širokú škálu aktuálne realizovaných alebo akreditovaných vzdelávacích kurzov vedeckej knižnice CVTI SR a priblíži plány obsahového zamerania nových pripravovaných kurzov, určených pre knihovnícku profesiu všetkých typov knižníc na Slovensku.
Gábrišová Henrieta Mgr., PhD. – Freelance researcher / externá spolupráca s University of Agder
Knižnice, ako aj iné kultúrne inštitúcie na Slovensku čelia výzvam digitálnej transformácie, ktorá si vyžaduje neustále zlepšovanie digitálnych kompetencií ich pracovníkov. Výskum v tejto oblasti poukazuje na potrebu kritickej reflexie Európskeho rámca digitálnych kompetencií (DigComp) a jeho prispôsobenia špecifickým potrebám kultúrneho sektora.
Predkladaný príspevok sa zameriava na skúmanie úrovne digitálnych kompetencií pracovníkov slovenských kultúrnych inštitúcií a na reflexiu rámca DigComp. Výskum čerpá inšpiráciu z práce RNDr. Michala Černého, ktorý skúmal reflexiu rámca DigComp spoločne so študentmi Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, ako aj z ďalších výskumov. Príspevok predkladá informáciu o prebiehajúcom výskume a o výskumoch na danú tému v zahraničí.
Cieľom príspevku je poukázať na dôležitosť neustáleho vzdelávania a rozvoja digitálnych kompetencií pracovníkov knižníc a iných kultúrnych inštitúcií a na potrebu prehodnotenia existujúcich rámcov s cieľom lepšieho prispôsobenia sa meniacim sa požiadavkám digitálnej doby.
Grman Ján, Mgr., PhD. – SVOP spol. s r.o.
V príspevku predstavíme novinky v platformách INFOGATE, DAWINCI a BIBLIB, ale zamyslíme sa nad tým, ako technológia a platforma použitia softvéru ako služby umožňuje aj najmenším knižniciam dosiahnuť na technológie umelej inteligencie, alebo mobilných aplikácií. Predstavíme digitálny mobilný preukaz čitateľa a prinesieme absolútnu novinku v podobe integrácie umelej inteligencie do INFOGATE a BIBLIB.
Katuščák Dušan Prof., PhDr., PhD., – ŠVK Banská Bystrica; Slezská univerzita Opava
Navrhované riešenie na novej kvalitatívnej úrovni nadväzuje na úspešný projekt KIS3G (2004-2023). Dvadsaťročná prax centralizovaných knižničných služieb sa osvedčila a predložený projekt navrhuje obdobný kooperatívny prístup medzi viacerými inštitúciami. V projekte nejde o transformáciu a migráciu zastaraných služieb, ale o model implementácie novej open source platformy knižničných služieb založenej na architektúre mikroslužieb a open source Discovery systému. Nové riešenie nahradí funkcionalitu zastaraných ILS a poskytne nový prístup k agendám a procesom knižnično-informačných služieb. Cieľom je nasadenie, konfigurácia a prevádzka Platformy knižničných služieb (LSP) a Discovery systému vo vládnom cloude.
Manninen Juha– Fínska asociácia knižníc
Fínsko je dlhodobo prvou krajinou na svete v čitateľskej gramotnosti a vo využívaní služieb knižníc. Napriek tomu aj vo Fínsku je situácia v oblasti vzdelávania s výhľadom do budúcnosti znepokojujúca. V posledných desaťročiach sa aj tu prejavuje klesajúci trend z radosti z čítania a poklesu čitateľskej gramotnosti. Aj keď je využívanie knižníc stále na vysokej úrovni, aj tu čelia mnohým výzvam v konkurencii a možnostiam trávenia voľného času. Musíme si uvedomiť, že jednou z povinností verejných knižníc je podporovať kultúrny a spoločenský dialóg. Aj vo Fínsku vzrastá polarizácia spoločnosti. Ako by sme mohli zvýšiť interakciu medzi ľuďmi prostredníctvom služieb knižníc? Aj na to odpovie tento príspevok.
Maricevic Maja, Dr. – The British Library
Vplyv digitálnych technológií na knižnice je nepretržitý proces. Očakávame, že knižnice budú poskytovať množstvo digitálnych služieb – od prístupu k digitálnemu obsahu až po rôzne nástroje na vyhľadávanie digitálnych informácií. Očakáva sa, že možnosti, ktoré poskytuje umelá inteligencia, ešte viac zlepšia služby knižníc. Znamená to však aj to, že knižnice prijímajú technológie, ktoré môžu byť náročné vzhľadom na ich základné záväzky týkajúce sa dodržiavania súkromia, transparentnosti a legálneho využívania obsahu. Mnohé knižnice už napríklad stáli pred dilemou, či umožniť používanie svojho digitálneho obsahu ako dátových tokenov pre tréning generatívnej AI.
V tomto príspevku sa bude skúmať, ako by knižnice mohli byť schopné nájsť rovnováhu medzi etikou a inováciou pri zavádzaní umelej inteligencie, a to prostredníctvom úvah o ceste Britskej knižnice k organizačnej stratégii umelej inteligencie.
Martinická Alžbeta, Ing. – Turčianska knižnica v Martine
Turčianska knižnica v Martine chce byť otvorenou knižnicou pre všetkých používateľov, ktorá plní nielen kultúrnu funkciu, ale postupne sa transformuje na vzdelávacie centrum. Modernizáciou a debarierizáciou svojich priestorov sa stáva atraktivnejšou pre svojich používateľov a návštevníkov, no svoje dvere otvára rovnako žiakom špeciálnej školy, klientom sociálnych zariadení, žiakom a študentom bežných základných a stredných škôl, rodičom detí predškolského veku, združeniam a nadáciám a samozrejme seniorom. Cieľom je vytvorenie multifunkčného priestoru, kde budú vytvorené podmienky pre vzdelávanie sa, štúdium, stretávanie sa ako jednotlivcov, tak aj komunít. „Zlé knižnice tvoria fond, dobré knižnice tvoria služby, skvelé knižnice tvoria komunity“ (David R. Lankes). Turčianska knižnica v Martine chce byť skvelou knižnicou.
Obsah príspevku bude zameraný na rôznorodosť podujatí organizovaných v Turčianskej knižnici a poukázanie, čo všetko je možné v knižnici robiť. (napr. cvičiť, doučovať sa, stretávať sa, vzdelávať sa, hrať sa, viesť diskusie, štrikovať, háčkovať, maľovať, vystavovať, len tak ležať a oddychovať, …. )
Mazáčová Pavlína Mgr. Ph.D. – Masarykova univerzita Brno, Filozofická fakulta, Katedra informačních studií a knihovnictví
Búrlivý rozvoj technológií a digitalizácia spoločnosti prináša nové impulzy do oblasti vzdelávania a učenia sa aj v prostredí knižníc. Akým produktívnym aktérom je v tomto kontexte učiaci knihovník? Dokáže načúvať rôznorodým vzdelávacím potrebám svojich používateľov? Má kompetencie, ale aj podporu na plnenie vzdelávacej úlohy knižnice? Tento príspevok vychádza z výskumu a odbornej praxe jej autora.
Mrázová Michaela, Mgr. – Národní knihovna ČR / Česká republika
Príspevok predstavuje novozavedený systém vzdelávania zamestnancov Národnej knižnice ČR, ktorého súčasťou sú interné lektorské programy, v rámci ktorých samotní zamestnanci odovzdávajú svoje vedomosti kolegom. Tento prístup posilňuje tímovú spoluprácu, zvyšuje kompetencie a umožňuje efektívne zdieľanie odborných zručností. Zároveň sa príspevok zameriava na špecifické školenia pre vedúcich pracovníkov, ktoré sú prispôsobené ich potrebám v oblasti riadenia a vedenia tímu. V príspevku sa autorka zamýšľa aj nad prínosmi takejto zmeny a možnosťami ďalšieho rozvoja tohto systému vzdelávania.
Prachárová Zuzana, Mgr. – Slovenská národná knižnica
Vzdelávanie v oblasti knihovníctva na Slovensku ponúka rôzne možnosti, od stredoškolského až po vysokoškolské štúdium. Študenti môžu študovať knihovníctvo priamo alebo súvisiace odbory ako knižničná veda, knižničné a informačné štúdiá, či knižnično-informačná veda. Okrem formálneho vzdelávania existujú aj možnosti ďalšieho a celoživotného vzdelávania, ktoré môžu zahŕňať rekvalifikačné kurzy a špecializované vzdelávacie programy. Napríklad, akreditované programy Slovenskej národnej knižnice zamerané na knižnično-informačné služby a na prácu s deťmi a mládežou. Oba programy poskytujú základné teoretické a praktické znalosti potrebné pre prácu v knižniciach. Pre profesionálny rast a rozvoj sú dôležité aj schopnosti ako komunikácia s ľuďmi, porozumenie potrebám používateľov a spolupráca s komunitou. Vzdelávacie programy sú pravidelne aktualizované, aby zodpovedali súčasným potrebám a trendom v knihovníckej praxi.
Stasselová Silvia, Ing. – členka riadiaceho výboru IFLA Governing Board, generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice v Bratislave / Slovensko
Šilha Jiří, Ing. – Tritius Solutions a.s.
Predstavíme kľúčové vlastnosti systému KIS Tritius, jeho hlavné moduly a možnosti prevádzky. Vysvetlíme, ako prebieha implementácia vrátane prenosu údajov z existujúcich systémov. V druhej časti predstavíme nové funkcie, ako sú digitálne preukazy, prijímanie bezhotovostných platieb a podpora výdajných automatov. Nakoniec chceme informovať o budúcnosti systému Tritius, jeho ďalších funkciách vrátane využitia technológie umelej inteligencie.
Tóth Szász Enikő – Clarivate
V súčasnom období rýchleho technologického pokroku zohráva umelá inteligencia (AI) zásadnú úlohu pri automatizácii a zefektívňovaní procesov aj v knižniciach a akademických inštitúciách. Umelá inteligencia umožňuje knižniciam poskytovať lepšie služby prostredníctvom presných a efektívnych nástrojov na vyhľadávanie, analýzu a správu dát. Táto prezentácia sa zameria na kľúčové vylepšenia, ktoré umelá inteligencia prináša a ukážeme príklady aplikácií AI v knižničnej praxi, napríklad pri personalizácii obsahu, uľahčovaní prístupu k relevantným informáciám alebo predpovedaní výskumných trendov. Prezentácia ponúkne pohľad na inovatívne príležitosti, ktoré AI prináša do knižničných služieb, a ako tieto technológie podporujú digitálnu transformáciu vo vzdelávaní a výskume.
Tverdokhlebova Ekaterina Mgr. – Univerzita Komenského v Bratislave
Napriek pomerne dlhej histórii využívania benchmarkingu ako porovnávacej štúdie doteraz neexistuje jednotný prístup ku definovaniu a kategorizácii benchmarkingu. Rôzne prístupy k definíciám ukazujú na nejednotnosť v terminológii a aplikácii. Existujú dve hlavné línie kategorizácie – prvá delí benchmarking na produktový, procesný, funkčný, strategický a ďalšie typy, zatiaľ čo druhá ho rozdeľuje na interný a externý benchmarking a nepripúšťa možnosť ďalšej kategorizácie. Okrem komerčnej sféry sa benchmarking ako proces porovnávania a učenia sa od najlepších aplikuje aj vo sfére knižníc. Na rozdiel od verejných knižníc, na Slovensku doteraz neprebehol benchmarking v prostredí akademických knižníc, hoci zahraničné skúsenosti ukazujú význam aplikácie benchmarkingu aj pri tomto type knižníc. Ako príklady dobrej praxe môžu slúžiť benchmarkingové projekty v akademických knižniciach v Holandsku a Belgicku, ktoré môžu byť jedným z východiskových bodov, ako navrhnúť benchmarking aj pre slovenské akademické knižnice.
Végh Norbert, Mgr. – Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči
SKN poskytne čitateľom milión audiokníh vďaka spolupráci s DIKDA Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči spolupracuje so Slovenskou národnou knižnicou v Martine na sprístupnení digitalizovaných dokumentov pre zdravotne znevýhodnených používateľov už niekoľko rokov. Od roku 2023 SKN sprístupňovala dokumenty vo formáte PDF v manuálnom režime. V roku 2024 bol proces sťahovania, rozpoznávania textu, editovania a ochrany vodoznakom plne automatizovaný. Od roku 2025 bude SKN sprístupňovať z PDF dokumentov aj ich zvukovú verziu, ktorá bude vygenerovaná pomocou syntetickej reči.
Urblíková Natália, Mgr. – Creative Europe Desk
Program Kreatívna Európa je vlajkovou iniciatívou Európskej komisie zameranou na podporu kultúrneho a audiovizuálneho sektora. S rozpočtom 2,44 miliardy eur sa sústredí na posilnenie kultúrnej rozmanitosti, digitalizáciu, udržateľnosť a podporu mobility umelcov. Konferenčný príspevok sa zameria na príležitosti, ktoré program ponúka pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj kultúrnych organizácií v EÚ i mimo nej. Predstavíme najnovšie výzvy, možnosti spolupráce v rámci projektov európskej spolupráce, šírenia literárnych diel či mobilitných programov ako Culture Moves Europe. Súčasťou prezentácie budú aj príklady z praxe a prezentácia projektov zapojených do programu Kreatívna Európa.